Pijavica lekárska - využívaná v medicíne tisíce rokov


Existujú rôzne teórie a mýty o tom, ako nás pijavice liečia, aj ako sa pri liečbe používajú, či na ktoré miesta sa prikladajú. Pijavica lekárska nás lieči počas procesu kŕmenia sa. Po zahryznutí sa, nám vstrekujú do tela liečivé bioaktívne látky. Týchto bioaktívnych látok má v slinách viac, ako 150 druhov. Jedna z nich má názov hirudín, ktorý pôsobí v krvi ako antikoagulant, teda látka, ktorá zabraňuje zrážaniu krvi. Práve podľa spomínanej látky – hirudín nazývame aj liečbu pijavicami lekárskymi – Hirudoterapia.

Najlepšie výsledky pri liečbe pijavicami lekárskymi dosahujeme pri problémoch, ktoré vyvolávajú srdcovo cievne ochorenia. Teda výborne riešia problémy s vysokým a nízkym krvným tlakom, kŕčovými žilami. Liečba prebieha úspešne aj pri chronických zápaloch (kĺbov, nervov, šliach…) a zle hojacích sa ranách (bercové vredy). Okrem už spomenutých diagnóz, úspešne lieči pijavica aj zelený zákal, migrény, alergie, hemoroidy, chronické bolesti, rôzne poúrazové stavy, spazmatické stavy atď… 

Úspešne je Hirudoterapia využívaná v chirurgii, gynekológii, kardiológii, plastike a pod.

Výhody liečby pijavicami lekárskymi

  • prírodná liečba
  • bez vedľajších účinkov
  • efekt na krvi do 30 minút (viditeľný pod mikroskopom)
  • flexibilné na čas a efekt
  • multifunkčné na riešenie problémov
  • ihneď odbúravajú kyslíkový deficit
  • viac ako 150 bioaktívnych látok


Hirudoterapia – kontraindikácie

U každého pacienta môžu byť rôzne reakcie na hirudoterapiu. U niektorých pacientov sa môže vyskytnúť po hirudoterapii nadmerná únava, alebo naopak zvýšená aktivita. Lokálna reakcia, ktorá sa vyskytuje skoro pri každom použití pijavice lekárskej je začervenanie na mieste uhryznutia a môže byť sprevádzané aj svrbením. Toto začervenanie a svrbenie je neškodné.

Hirudoterapia   indikácie

Ako a akým spôsobom sa použijú pijavice lekárskemá svoje špecifiká. Spôsob použitia hirudoterpie je v značnej miere závislý na znalosti hirudoterapeuta a schopnosti chápať mechanizmom vzniku ochorenia. Najviac podstatným faktorom nie je určenie choroby ale skutočnosť patologických procesov pri konkrétnej chorobe.